Katarína FODOROVÁ

1959–2009

 

Vážení prítomní!

 

Dnešný deň sa nesie v znamení slávnostného odovzdávania Ceny Mikola Anikó-díj za rok 2009.

Zároveň nás napĺňa smútkom skutočnosť, že ocenená umelkyňa si ju nemôže prevziať osobne.

Maliarku, grafičku a ilustrátorku Katarínu Fodorovú zastihla smrť na vrchole životných a tvorivých síl. Jej osud sa tak priblížil osudu Anikó Mikola, ktorá prepožičala meno tejto cene.

 

Oprávnene sa vynára otázka, kde začať predstavovanie vzácnej ženy, ktorá patrila k najvýznamnejším predstaviteľom figurálnej grafiky a maľby a ktorá bola nielen vynikajúcou umelkyňou, ale zároveň očarujúcou osobnosťou?

 

Narodila sa 28. marca 1959 v Lučenci. Už v detstve zaujala okolie výtvarným nadaním, no prvé vážne rozhodnutie ju čakalo na strednej škole, keď si musela vybrať medzi dvoma celoživotnými láskami – hudbou a výtvarným umením.  V danej chvíli zvíťazili farby, no ani hudby sa nikdy celkom nevzdala. Počas života ju výrazne ovplyvňovala najmä ľudová hudba, ktorá obohacovala jej vnútorný, emocionálny a neraz aj výtvarný svet.

Som si istý, že keby sa vtedy rozhodla pre hudbu, oddala by sa jej s rovnakou intenzitou a energiou ako výtvarnému umeniu. Vždy sa totiž snažila veci a javy naplno uchopiť, pretaviť ich prostredníctvom svojho talentu do novej podoby a takto ich odovzdať ďalej.

 

Plátna priam blčali pod ťahmi jej štetca, cez ktoré na ne prenášala najskrytejšie myšlienky, zážitky a túžby, aby tu začali žiť vlastným životom.

V rokoch 1978 až 1984 študovala na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave u profesora Oresta Dubaya. Venovala sa maľbe a grafike. Jej ilustrácie, objavujúce sa na stránkach kníh, prinášali radosť tisíckam čitateľov.

Žila a pôsobila v Bratislave, svoju tvorbu prezentovala na mnohých samostatných aj kolektívnych výstavách doma i v zahraničí. Vzhľadom na ich počet upustím od zámeru menovať ich a hodnotiť – túto úlohu radšej prenechám  historikom umenia.

Namiesto toho zacitujem slová Eriky Okruhlicovej: „Maľba – to je cesta, ktorú si výtvarníčka Katarína Fodorová vybrala ako spôsob sebapoznávania, no i spoznávania sveta, ktorý ju obklopuje. Z jej diel prúdi energia, kumulovaná v ohnivých farbách. Na postavách v obrazoch – či už ide o meditatívne námety alebo námety týkajúce sa medziľudských vzťahov – potvrdzuje, že jedným z kľúčov ľudského bytia je snaha pochopiť druhého, ako i nutnosť nájsť si čas na pochopenie zmyslu vlastného bytia. Vo svojich maľbách prezentuje symboliku červenej farby ako ohnivej energie v spojení so ženou. Tú možno vnímať ako ženu-matku, ktorá má pre nás vždy vľúdne slovo a je zároveň ochrankyňou rodinného krbu. Na druhej strane sa pred nami vynára ako žena zvodná, na ktorej plameňoch sa možno popáliť. Maliarka vo svojich dielach nezostáva len pri svojbytnom vyjadrení osobných nálad a pocitov. Dúfa, že energia z nich zarezonuje priamo v divákovi. V hĺbke jej umenia je totiž zakorenená viera v človeka, v tú ľudskú energiu, ktorá nás núti ísť stále dopredu. Jej tvorba nám pripomína, aby sme svet okolo nás vnímali s ‚plamienkom‘ dobra, ktoré je prítomné všade, len ho treba vedieť nájsť.“

 

Na záver mi dovoľte poďakovať sa Kataríne Fodorovej za to, že žila a tvorila medzi nami a svojou prítomnosťou a prácou obohacovala kolektívy i jednotlivcov. Patrí jej úprimné poďakovanie za plameň, ktorý nám odovzdala prostredníctvom svojich diel a ktorý v nás plápolá čoby symbol jej celoživotného úsilia.

 

Cenu Mikola Anikó-díj za rok 2009, udelenú postumus maliarke, grafičke a ilustrátorke Kataríne Fodorovej, kuratórium odovzdá jej dcére Eve Machajdíkovej s nádejou, že bude oddanou ochrankyňou celoživotného diela svojej matky a jej dôstojnou nasledovníčkou. (László Földessy; preklad: Jitka Rožňová)

 

Slávnostné odovzdanie ceny Mikola Anikó-díj, v strede so soškou Eva Machajdíková, dcéra výtvarníčky (pozvánka) (o nej)